Päť globálnych rizík ohrozujúcich pohodu našej planéty
Planéta Zem v súčasnosti čelí veľkej kríze. Globálne katastrofické riziko by mohlo ochromiť alebo úplne zničiť modernú civilizáciu, ak sa neprijmú potrebné opatrenia. Niektoré zdroje takýchto rizík sú prirodzené (napr. Vplyv asteroidov alebo dozorcov), pričom väčšina rizík je spôsobená ľudskými činnosťami, ako sú globálne otepľovanie, zhoršovanie životného prostredia a jadrová vojna. Svetové ekonomické fórum hodnotí riziká a každoročne vydáva správu o globálnom riziku . Správa poukazuje na zmeny vo vývoji globálnych rizík a identifikuje globálne katastrofické riziko. Správa tiež skúma stratégie. Zdrojmi údajov pre túto správu sú poisťovne, prieskumy a pohovory. Cieľom správy je zvýšiť informovanosť o potrebe viacstranného prístupu na zmiernenie globálnych rizík. Päť globálnych rizík ohrozujúcich blahobyt našej planéty zahŕňa;
5. Silná sociálna nestabilita
Sociálna nestabilita vo forme občianskych nepokojov, štrajkov a demonštrácií má ďalekosiahly účinok a nepredvídateľné dôsledky na podniky a krajinu ako celok. Podľa Svetového ekonomického fóra sú hlavnými trendmi v mnohých krajinách po celom svete sociálna nestabilita, polarizácia a nerovnosť v príjmoch. Sociálna nestabilita úzko súvisí s ďalšími globálnymi rizikami ako nezamestnanosť, fiškálna kríza a zlyhané vlády. Ekonomická disparita a politická volatilita sú hlavnou zložkou sociálnej nestability. Ekonomická disparita úzko súvisí s nezamestnanosťou a nezamestnanosťou. Nezamestnanosť mladých ľudí je aj naďalej vyššia ako historické trendy napriek tomu, že mladšia generácia dosahuje vyššie úrovne vzdelávania. Sociálne nepokoje sa spolu s nezamestnanosťou so sociálnymi nepokojmi prudko zvýšili o 10% vyššie ako pred krízou nezamestnanosti podľa Medzinárodnej organizácie práce. Protesty v Grécku, Írsku a Španielsku boli spôsobené nielen nezamestnanosťou, ale aj korupciou a nerovnosťou. Politická reakcia na ekonomickú stagnáciu vedie k menej bezpečnému prostrediu pre podnikanie. Spoločnosti a iní zamestnávatelia môžu zohrávať významnú úlohu pri znižovaní sociálnej nestability platením spravodlivých miezd a vytváraním lepšieho pracovného prostredia, ktoré rieši nešťastie zamestnancov v dôsledku straty sociálnej spravodlivosti.
4. Potravinová kríza
Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo hrozia miliónom ľudí na celom svete hlad. Potravinová kríza má teraz väčší záujem ako kedykoľvek predtým. Ceny potravín sa neustále zvyšujú. Svetová potravinová kríza je niečo, čo nie je prirodzene spôsobené. Šikmé poľnohospodárske politiky, neudržateľné poľnohospodárstvo a nespravodlivý obchod posunuli potravinový systém do nebezpečných úrovní a zvýšili rozdiely medzi vplyvom a chudobnými. Rodiny a komunity na celom svete neprijali moderné technológie, ktoré by zvýšili výrobu a odstránili potravinovú krízu. Globálny hlad možno vysledovať už pred 30 rokmi, kým sa na to médiá zamerali. Medzinárodná organizácia nepredvídala krízu, keďže ceny potravín boli stále na stabilnej úrovni. Vysunutie potravinárskych plodín palivovými plodinami v roku 2006 znamenalo začiatok nedostatku potravín. Celosvetová potravinová kríza bola spôsobená zlými poveternostnými podmienkami, nízkymi zásobami obilia, vysokými cenami ropy, rastúcou spotrebou mäsa, špekuláciami a zneužívaním obilnín na agropalivá. Zaviedli sa viaceré opatrenia na zvrátenie potravinovej krízy vrátane podpory domácej produkcie, zastavenia expanzie agropalív, demokratizácie potravinového systému a podpory návratu k drobnému poľnohospodárstvu.
3. Mimoriadne udalosti počasia
Globálne otepľovanie vyvolalo ďalšie zmeny klímy a počasia. Zmeny klímy vyvolané ľuďmi zvýšili počet a posilnili niektoré extrémne výkyvy počasia za posledných 50 rokov. Extrémne udalosti, ako sú vlny horúčav, suchá, záplavy a tornáda, ovplyvnili rôzne časti sveta, čo viedlo k niekoľkým úmrtiam, vysídleniu ľudí a zničeniu majetku v hodnote miliárd dolárov. Sucho je známy faktor, ktorý prispieva ku globálnemu hladu a potravinovej kríze. Sucho sa vyznačuje dlhodobým nedostatkom vody a môže trvať mesiace alebo dokonca roky, čo má zásadný vplyv na ekosystém a poľnohospodárstvo. Sucho priamo ovplyvnilo náklady na výrobu potravín a znížilo výrobu energie. Milióny ľudí v Afrike a Ázii potrebujú pomoc v dôsledku sucha. Prírodné aj domáce zvieratá sú tiež postihnuté rozsiahlym suchom. Desaťročia sucha ovplyvnili aj konflikty, ako napríklad v Sudáne a Čade. Záplavy a tornáda sú v niektorých častiach sveta bežnými javmi. Na Haiti viedli povodne k strate životov a majetku vrátane budov. Záplavy sú spôsobené silnými búrkami, silným lejakom a hurikánmi. Medzi ďalšie extrémne poveternostné podmienky patria extrémne teploty a klimatické zmeny.
2. Zlyhanie zmierňovania klimatických zmien a prispôsobovanie sa im
Zmena klímy je významným motorom extrémnych poveternostných javov. Zmena klímy má aj naďalej vplyv na životné prostredie a ľudí. Dôsledky klimatických zmien sú v dohľadnej budúcnosti uzamknuté z dôvodu dlhodobých účinkov skleníkových plynov. Riziká súvisiace so zmenou klímy sa zmenili z hypotetických na určité, pretože neexistujú dostatočné opatrenia na ich zmiernenie. Rozsah klimatických zmien a ich vplyv závisia od prijatých opatrení. Zníženie emisií skleníkových plynov je nevyhnutným krokom k minimalizácii alebo eliminácii klimatického vplyvu, ako sú extrémne poveternostné udalosti. Neschopnosť zmierniť a prispôsobiť sa zmene klímy je pre budúcu generáciu významným rizikom. Zmena klímy má priamy vplyv na nedostatok vody a extrémne poveternostné udalosti. Extrémne počasie viedlo k hospodárskym a sociálnym dôsledkom. Očakáva sa, že extrémne poveternostné udalosti sa budú uskutočňovať častejšie a vo vyššom rozsahu ako predtým v dôsledku zlyhania pri zmierňovaní a prispôsobovaní sa klimatickým zmenám.
1. Vodná kríza
Voda je životne dôležitým zdrojom na celom svete. Zdravie spoločenstva je definované množstvom a kvalitou vody, ktorú má k dispozícii. Dopyt po čistej a bezpečnej vode prevyšuje ponuku vedúcu k kríze s vodou. Väčšina nebezpečných vodárenských zdrojov sa nachádza vo vzdialených a vidieckych oblastiach, čo vedie k vysokej úmrtnosti v dôsledku chorôb, ktorým možno predísť vodou. Rodiny trávia väčšinu svojich príjmov aj pri hľadaní zdravotníckych služieb. Ženy a deti chodia na dlhé vzdialenosti a celé hodiny zbierajú vodu, a preto strácajú dôležité činnosti, ktoré generujú príjmy. Deti tiež chýbajú v škole, pretože musia privádzať vodu alebo sú choré z chorôb prenášaných vodou. V Afrike nemá prístup k vode viac ako 332 miliónov ľudí. Tento počet pravdepodobne porastie, ak sa neprijmú potrebné opatrenia na zmiernenie prebiehajúceho sucha a dostupnosti bezpečnej vody. Vodná kríza je zodpovedná za ročnú stratu viac ako 24 miliárd dolárov, ako aj za straty na životoch. Každé minútu zomrie dieťa kvôli nedostatku vody alebo chorobám prenášaným vodou. Svetová zdravotnícka organizácia a ďalšie medzinárodné agentúry varovali, že kríza bude pretrvávať, ak vlády nepodporia úsilie o zmiernenie následkov zmeny klímy.
