Najlepšie krajiny pre zamestnanosť vo verejnom sektore

Čo je zamestnanosť vo verejnom sektore?

Verejný sektor označuje segment ekonomiky, ktorý poskytuje vládne služby. Vzhľadom na širokú škálu vládnych typov pôsobiacich na celom svete sa služby poskytované akýmkoľvek verejným sektorom môžu líšiť. Okrem typov verejných služieb dostupných v danej krajine sa spôsob, akým sa tieto služby riadia, financujú a poskytujú, môže líšiť. Vo všeobecnosti však verejný sektor zahŕňa verejné vzdelávanie, mestskú vodovodnú a kanalizačnú sieť, parky a prírodné rezervácie, telekomunikačné služby, verejnú dopravu a infraštruktúru (vrátane ciest a mostov), ​​verejnú bezpečnosť (ako policajné sily) a národnú bezpečnosť (ako napr. armáda). Zamestnanosť vo verejnom sektore zahŕňa všetky osoby, ktoré pracujú v rámci vlády na poskytovanie týchto služieb.

Meranie pracovnej sily vo verejnom sektore

Pracovná sila verejného sektora sa meria ako percento z celkovej pracovnej sily. Toto percento poskytuje informácie o veľkosti vlády v konkrétnej krajine av niektorých prípadoch o rozsahu služieb poskytovaných jej obyvateľstvu. Správa vlády z roku 2017, ktorú vydala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), predstavuje percento zamestnanosti vo verejnom sektore vo všetkých členských krajinách OECD. Z 15 krajín s najvyšším percentom zamestnanosti vo verejnom sektore majú škandinávske krajiny top 4 pozície. Zamestnanosť vo verejnom sektore v strednom rozsahu sa vyskytuje v krajinách západnej Európy a Severnej Ameriky. Južná Kórea a Japonsko držia spodné dve miesta s mierou zamestnanosti vo verejnom sektore 7, 6% a 5, 9%. Vyššie percento zamestnanosti vo verejnom sektore poukazuje na vyššiu mieru spoliehania sa na verejné služby.

Škandinávia: Najvyššia zamestnanosť vo verejnom sektore

Škandinávske krajiny majú najvyšší podiel zamestnanosti členských štátov OECD vo verejnom sektore. Tieto krajiny zahŕňajú Nórsko (30%), Dánsko (29, 1%), Švédsko (28, 6%) a Fínsko (24, 9%).

Škandinávske krajiny sú už dlho predmetom verejnej politickej diskusie, pretože vlády v týchto krajinách zrejme vytvorili vyvážený mix medzi socializmom a kapitalizmom. Je to práve táto široká hodnota, ktorá sa kladie na verejné služby a ktorá prináša prospech z väčšieho dobra, čo viedlo k väčšej než priemernej veľkosti verejnej správy. Na realizáciu veľkého počtu verejných programov je potrebný rovnako veľký počet štátnych zamestnancov, čo vedie k vysokej zamestnanosti vo verejnom sektore.

Škandinávsky región, ktorý sa nachádza v severnej Európe, sa často uvádza ako príklad efektívnych a efektívnych vládnych služieb. V skutočnosti obyvatelia týchto krajín opakovane uvádzajú vyššiu kvalitu života ako zvyšok sveta, ako aj nadpriemernú úroveň šťastia. Niektorí výskumníci sa domnievajú, že to priamo súvisí s poskytovanými verejnými službami.

Európy a Severnej Ameriky

Niekoľko západoeurópskych a severoamerických krajín sa tiež umiestnilo v prvej pätnástke vysoko zamestnaných vo verejnom sektore v priemere medzi 21, 4% a 10, 6%. Medzi tieto krajiny patria: Francúzsko (21, 4%), Kanada (18, 2%), Grécko (18%), Spojené kráľovstvo (16, 4%), Španielsko (15, 7%), Spojené štáty (15, 3%), Taliansko (13, 6%), Turecko (12, 4%) a Nemecko (10, 6%).

Z týchto krajín sú Spojené kráľovstvo, Španielsko, Spojené štáty, Taliansko, Turecko a Nemecko pod celkovým priemerom OECD približne 18% zamestnanosti vo verejnom sektore. Vláda Nemecka sa aktívne snaží znížiť svoju veľkosť. V skutočnosti v roku 2011 Nemecko pracovalo na znížení celkového počtu zamestnancov vo verejnom sektore a do roku 2012 znížilo približne 10 000 pracovných miest. Pracovné miesta vo verejnom sektore sú rozdelené do dvoch častí: zamestnanci verejnej správy a štátni zamestnanci. Len štátni zamestnanci sú chránení pred stratou zamestnania počas obdobia reštrukturalizácie.

Vláda Grécka, ktorá má takmer rovnaký podiel zamestnancov verejného sektora ako priemer OECD, prešla v poslednom desaťročí významnými zmenami. Napríklad v rokoch 2009 až 2015 táto krajina zaznamenala 18% pokles počtu pracovných miest vo verejnom sektore. Dôvod tohto poklesu je pripísaný požiadavkám na reštrukturalizáciu úverových balíkov. Tieto úvery boli prijaté v dôsledku globálnej hospodárskej krízy a vyžadujú, aby grécka vláda znížila verejný sektor a výdavky s cieľom investovať a zlepšiť konkurencieschopnosť súkromného trhu.

Na druhej strane Turecko pracuje na zvýšení veľkosti svojej vlády a verejných služieb. Najväčší nárast zamestnanosti vo verejnom sektore je v tejto krajine. Medzi rokmi 2014 a 2015 vzrástol počet osôb zamestnaných vládou Turecka o 3, 9%.

Ázie

Iba dve ázijské krajiny urobili zoznam zamestnanosti vo vysokom verejnom sektore: Južná Kórea (7, 6%) a Japonsko (5, 9%).

Z osôb pracujúcich vo verejnom sektore v Južnej Kórei sa približne tretina považuje za nepravidelných zamestnancov. Súčasná administratíva prispela k zvýšeniu verejného sektora a regularizácii svojich zamestnancov medzi jej najvyššie priority. OECD zaradila túto krajinu medzi prvé miesto v indexe otvorených, užitočných a opätovne použiteľných vládnych údajov.

Zamestnanosť vo verejnom sektore vo výške 5, 9% v Japonsku predstavuje viac ako 640 000 zamestnancov na národnej úrovni a približne 2, 86 milióna zamestnancov na úrovni obcí. Ženy tvoria iba 41, 9% všetkých zamestnancov verejného sektora v tejto krajine, čo je najnižšie percento v ktorejkoľvek krajine OECD. Pod súčasným predsedom vlády Japonsko iniciovalo program s názvom Womenomics, ktorý je určený na povzbudenie žien, aby sa pripojili k pracovnej sile verejného sektora zlepšením pracovných podmienok.

Trendy verejného sektora OECD

Vlády členských krajín OECD zaznamenali niekoľko nedávnych spoločných zmien, najmä v súvislosti so zvýšením transparentnosti. V skutočnosti 17 z 35 členov OECD zaviedlo plán zvýšenej transparentnosti a otvorenej vlády. Transparentnosť vo verejnom sektore je dôležitá, pretože umožňuje obyvateľom vidieť, čo ich vláda dosahuje alebo neplní, čím ju drží na zodpovednosti. Transparentnosť navyše poskytuje obyvateľom pocit inklúzie, čo zvyšuje ich zapojenie do verejného sektora.

Od svetovej hospodárskej krízy v roku 2008 obyvatelia krajín OECD oznámili klesajúcu dôveru vo svoje vlády. V súčasnosti dôveruje verejnému sektoru vo svojej krajine len približne 42% obyvateľov. So zvyšujúcou sa transparentnosťou vo vládach OECD sa očakáva, že sa zvýši aj úroveň dôvery, ktorú vykazujú rezidenti.

Najlepšie krajiny pre zamestnanosť vo verejnom sektore

hodnosť	Krajina	Zamestnanosť vlády ako percento celkovej zamestnanosti, 2015
1	Nórsko	30.0
2	Dánsko	29.1
3	Švédsko	28.6
4	Fínsko	24.9
5	Francúzsko	21.4
6	Kanada	18.2
7	Grécko	18.0
8	Spojene kralovstvo	16.4
9	španielsko	15.7
10	Spojené štáty	15.3
11	Taliansko	13.6
12	Turecko	12.4
13	Nemecko	10.6
14	Južná Kórea	7.6
15	Japonsko	5.9