Ktoré krajiny hraničia s Kuvajtom?
Kuvajt je 6 880 štvorcových míľ národ sa nachádza v západnej Ázii. Hlavným mestom Kuvajtu je vhodne pomenované mesto Kuvajt. Saudská Arábia a Irak sú krajinami, ktoré hraničia s Kuvajtom.
Krajina je domovom približne 4 miliónov ľudí. Od sčítania v roku 2000 sa počet obyvateľov krajiny takmer zdvojnásobil. V priebehu histórie Kuvajtu, mnoho komunít volal národ domov najviac pozoruhodne v roku 1613, kedy Kuvajt mesto bolo založené v mieste dnešného mesta Kuvajtu. Mesto prekvitalo a rýchlo rozšírilo svoje hranice vďaka obchodu s rôznymi oblasťami ako India a Bagdad. Vedenie Kuvajtu prostredníctvom expertného manévrovania zabezpečilo, že ich mesto ovládalo časť životne dôležitej obchodnej cesty, ktorá spájala Aleppo s Perzským zálivom. Kuvajt zvýšil svoj vplyv v námornom obchode pomocou irackých obchodníkov, ktorí utekajú pred obkľúčením Basry. Územie Kuvajtu bolo v roku 1899 vyhlásené za protektorát britskej vlády a zachovalo si ho až do roku 1961.
Kuvajt mal históriu konfliktu pozdĺž hranice, zatiaľ čo to bol britský protektorát s pozoruhodným príkladom je od roku 1920 do roku 1921, keď Kuvajt a Najd boli vo vojne. Jedným z najvplyvnejších ľudí pri určovaní hraníc Kuvajtu bol Percy Cox, ktorý ako vysoký komisár Bagdadu zaviedol Uqair protokol z roku 1922, aby určil hranice okolo Kuvajtu, ako aj znížiť beduínske nájazdy na územie Kuvajt. Krajinná hranica Kuvajtu siaha približne 295 míľ a je zdieľaná s dvomi národmi Iraku a Saudskej Arábie. Hranice Kuvajtu boli predmetom niekoľkých kontroverzií, pretože obe susedné krajiny verili, že majú právo vládnuť nad Kuvajtom.
Kuvajt-Saudská Arábia hranica
Najkratšia pozemná hranica Kuvajtu je jeho hranicou so Saudskou Arábiou, ktorá sa rozprestiera asi 137 míľ na juhozápad Kuvajtu. Obe krajiny majú búrlivú históriu siahajúcu do obdobia bezprostredne po prvej svetovej vojne, keď Saudská Arábia bola pod vládou Ibna Sauda, prvého vodcu národa. Ibn Saud veril, že Saudská Arábia má historické právo vládnuť nad Kuvajtom, ktorý vodcovia Kuvajtu neprijali. Konflikt zhoršil vzťah medzi Kuvajtom a Najdom, ktorý bol v tom čase už napätý. Na vrchole konfliktu Kuvajt a Najd odišli do vojny, ktorá spôsobila značnú stratu obyvateľov Kuvajtu. Počas niekoľkých bitiek vo vojne, Kuwaitis bol silne prevyšoval, ako v bitke Hamdh, v ktorej Kuwaitis mal len 100 jazdcov, rovnako ako 200 pešiakov proti sile viac ako 2000 vojakov. Územná celistvosť Kuvajtu bola zabezpečená, pretože lídri žiadali o pomoc Britov počas bitky pri Jahre. Výsledné rokovania vyústili do vytvorenia hraníc medzi Saudskou Arábiou a Kuvajtom, ako aj vytvorenia neutrálnej zóny medzi oboma národmi. Neutrálna zóna trvala až do objavu ropy, keď obe krajiny súhlasili s rozdelením územia s dohodou, ktorá bola dokončená v roku 1969.
Saudská Arábia bola jedným z národov, ktoré vstúpili do pomoci Kuvajtu v roku 1990 potom, čo sily z Iraku napadli Kuvajt. Saudská Arábia a Kuvajt spolupracujú v niektorých medzinárodných organizáciách, ako je Organizácia krajín vyvážajúcich ropu, ako aj Rada pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive. Napriek spolupráci medzi oboma národmi zostáva niekoľko otázok, ako napríklad vlastníctvo niekoľkých ostrovov, napríklad Umm al Maradim. Saudská Arábia a Kuvajt udržiavajú úzke diplomatické vzťahy so Saudskou Arábiou, ktorá má veľvyslanectvo v hlavnom meste Kuvajtu; vládu Kuvajtu zastupuje veľvyslanectvo v Rijáde, ako aj konzulát v Džidde.
Hranica Kuvajt - Irak
World Factbook uvádza hranicu Kuvajtu s Irakom ako jeho najrozsiahlejšiu hranicu krajiny s dĺžkou približne 157 míľ. Obe krajiny mali búrlivú minulosť siahajúcu do roku 1958, keď bol Abd-Allāh as-Salīm, ktorý bol v tom čase vodcom Kuvajtu, pozvaný do mesta Bagdad, aby sa pripojil k projektovanej Únii arabských Hāshimitov, ako aj diskutoval o budúcnosti národa., Kuvajt bol v tom čase ešte britským protektorátom a akcie irackej vlády rozhnevali Britov. Briti okamžite poskytli Kuvajtskej nezávislosti, Irak vsadil svoje nároky na územie Kuvajtu. Vláda Kuvajtu silne spochybnila rozhodnutie irackej vlády, pretože verili, že Kuvajt je suverénny národ nezávislý od akejkoľvek inej krajiny. V roku 1961 hrozila iracká vláda invázii do Kuvajtu; ostatné arabské krajiny však hrozili, že zvýšia armádu proti Iraku.
Konflikt v roku 1973 vystupňoval, keď Irak vyslal niekoľko jednotiek svojej armády v blízkosti hraníc s Kuvajtom, ktorý bol urovnaný hlavne kvôli účasti Saudskej Arábie. Ropa bola primárnym zdrojom konfliktu medzi oboma národmi, čo viedlo k tomu, že Saddám Husajn usporiadal inváziu do Kuvajtu. Produkcia ropy v Kuvajte ohrozovala iracké hospodárstvo, ktoré bolo hlavným dôvodom invázie. Kuvajtský národ padol na irackú armádu až po dvoch dňoch nadmerného boja medzi svojimi armádami. Medzinárodné spoločenstvo hralo významnú úlohu pri oslobodení Kuvajtu od Iračanov. Na hraniciach oboch národov bola vytvorená bariéra, ktorá zabránila tomu, aby Irak opäť vpadol do Kuvajtu. Na chvíľu bol vzťah medzi oboma štátmi výnimočne nepriateľský, kým strana Ba'ath nebola odstránená z moci. Jedným z najvýznamnejších krokov, ktoré Kuvajt urobil na nápravu vzťahu s Irakom, bolo obnovenie diplomatických väzieb, ktoré podporili niektorí kuvajtskí politici, ako napríklad Saleh Ashour. V súčasnosti Kuvajt udržiava aktívne veľvyslanectvo v hlavnom meste Iraku v Bagdade, ako aj konzulát v Erbile. Iraková vláda má na druhej strane v Kuvajte len jedno zastúpenie.
