Krajiny s najvyššou produktivitou využívania vody
Hoci 70% zeminy je pokrytých vodou, len 1% celkových zdrojov sladkej vody na Zemi je prakticky užitočných pre ľudí a ekosystémy. Demografia a zvýšenie spotreby vody s nárastom príjmu na obyvateľa sú najdôležitejšími hnacími silami vody. Podľa údajov UNESCO 70% odberov sladkej vody spotrebuje zavlažovaný poľnohospodársky priemysel. Približne 20% z celkovej využívanej vody sa čerpá zo zdrojov podzemnej vody a toto percento sa rýchlo zvyšuje najmä v suchých oblastiach.
Vysoké úrovne ekonomického výkonu v pomere k odberom vody
Podľa údajov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo a OECD sa krajiny Luxemburska, Rovníková Guinea a Dánsko umiestnili na prvých troch miestach, pokiaľ ide o HDP na meter kubický odberov vody. Odber vody znamená čerstvú vodu odobratú z podzemnej alebo povrchovej vody a dopravenú na miesto použitia.
Luxembursko
Najnovšia hodnota produktivity vody meraná ako HDP na meter kubický odberov vody v Luxembursku dosiahla od roku 2014 hodnotu 1 025, 16 USD. Za posledných 27 rokov hodnota tohto ukazovateľa kolísala. Odbery čerstvej vody v Luxembursku (vrátane tých, ktoré sa používajú na domáce, priemyselné a poľnohospodárske účely) predstavovali až 0, 06 kubických kilometrov ročne, zatiaľ čo pri meraniach na obyvateľa to bolo 135, 9 kubických metrov ročne.
Dánsko
Dánsko sa nachádza v severozápadnej Európe v regióne Škandinávie. Je to 20. najväčšia ekonomika na svete s hrubým domácim produktom (HDP) vo výške 310 miliárd dolárov. Voda je dôležitým zdrojom pre Dánsko. Podľa údajov poskytnutých spoločnosťou AQUASTAT je celkový odber vody na obyvateľa 154 metrov kubických za rok, čo je menej ako Nemecko. Hoci Dánsko je vysoko industrializovanou krajinou, celkový zdroj obnoviteľnej vody je 6 kubických kilometrov ročne a len 11% z toho sa využíva na spoločenské účely.
rovníková Guinea
Na západnom pobreží strednej Afriky leží malá krajina s názvom Rovníková Guinea, s HDP na obyvateľa viac ako 30.000 dolárov. V zozname indexov OSN pre ľudský rozvoj (UNHD) sa Rovníková Guinea umiestňuje na 121. mieste spomedzi 177 krajín. Podnebie tu je rovníkové, kde sa ročné zrážky odhadujú na 2077 milimetrov. Celkový vnútorný zdroj obnoviteľnej vody sa odhaduje na 30, 0 kubických kilometrov za rok. Podľa údajov poskytnutých Svetovou bankou boli celkové ročné výlovy sladkej vody naposledy merané v roku 2011 na 0, 07. Výbery pre poľnohospodárstvo (zavlažovanie a živé zásoby) a priemyselné využitie sú vysoké.
Krajiny bohaté na vodu a chudobné na vodu
Voda je nerovnomerne rozdelená medzi národy vo svete v závislosti od ich zemepisnej polohy, zdrojov podzemnej vody a spotreby vody ako celku. Šesť krajín sveta (Brazília, Rusko, Kanada, Indonézia, Čína a Kolumbia) predstavuje polovicu celosvetovej dodávky sladkej vody. Na druhom konci spektra sú Jordánsko, Izrael a Kuvajt. Keďže ekonomiky rastú a diverzifikujú sa, požiadavky a spotreba vody sa líšia a tiež rýchlo rastú. S rastúcim dopytom a vyčerpávaním vodných zdrojov by mohlo dôjsť k silnému tlaku na výrobu a dodávky potravín.
| hodnosť | Krajina | HDP na jeden kubický meter odberov vody |
|---|---|---|
| 1 | Luxembursko | $ 1.285 |
| 2 | rovníková Guinea | $ 734 |
| 3 | Dánsko | $ 501 |
| 4 | Maledivy | $ 489 |
| 5 | katar | $ 365 |
| 6 | Írsko | $ 319 |
| 7 | švajčiarsko | $ 313 |
| 8 | Konžská republika | $ 310 |
| 9 | Spojene kralovstvo | $ 241 |
| 10 | Švédsko | $ 192 |
