Krajiny s najhoršou infraštruktúrou zásobovania vodou
Čo je prístup k vode?
Jedným z rozvojových cieľov tisícročia Organizácie Spojených národov bolo znížiť počet ľudí bez prístupu k udržateľnej a bezpečnej pitnej vode a základné hygienické podmienky o 50%. Prístup je definovaný vzdialenosťou a množstvom dostupnej vody. Ak je zdroj vody vzdialený menej ako 0, 6 míľ a trvalo poskytuje aspoň 20 litrov vody na osobu v rodine, predpokladá sa, že domácnosť má prístup k vode. Bezpečná pitná voda je bez chemikálií a mikróbov, ktoré spôsobujú ochorenie a je získavaná prostredníctvom pripojenia domácnosti, vodovodného kohútika, chránenej studne alebo jari a zberu dažďovej vody.
Nedostatok prístupu k vode
Takmer 1, 1 miliardy ľudí nemá prístup k bezpečnej pitnej vode na celom svete, ďalších 663 miliónov nemá prístup k lepším zdrojom vody. Títo ľudia sú prevažne lokalizovaní v subsaharskej Afrike, hoci na zozname krajín s najhoršou vodnou infraštruktúrou je jeden tichomorský ostrov a jeden štát Blízkeho východu. Papua-Nová Guinea má na zozname tento zoznam, iba 40% obyvateľstva má prístup k zlepšenému zdroju vody. Ďalších šesť krajín je v Afrike: Rovníková Guinea (48%), Angola (49%), Čad (51%), Mozambik (51%), Madagaskar (52%) a DR Kongo (52%). Ďalej je to Afganistan, kde má 55% obyvateľov prístup k zlepšeným zdrojom vody. Potom nasleduje Tanzánia (56%) a Etiópia (57%).
Dôsledky malého alebo žiadneho prístupu k vode
Dôsledky nedostatku prístupu k čistej a bezpečnej vode, zlepšeným zdrojom vody a zlepšeným hygienickým službám sú ohromujúce. Ovplyvňuje vzdelávanie, zdravie, hlad, chudobu a hospodárstvo. Zdá sa, že deti nesú bremeno nedostatočného prístupu k vode. Z 1, 6 milióna ľudí, ktorí každoročne umierajú na prevenciu a prevenciu hnačkových ochorení (ako je cholera), 90% má menej ako päť rokov. Ďalších 1, 5 milióna ľudí sa ročne diagnostikuje s hepatitídou A. Toto číslo je spôsobené nečistou vodou. V krajinách uvedených vyššie sa odhaduje, že 80% chorôb sa pripisuje zlým podmienkam vody a hygieny.
Keď deti bojujú o svoj život kvôli chorobe a podvýžive (od parazitov vo vode), nemôžu chodiť do školy. V skutočnosti sa v dôsledku chorôb súvisiacich s vodou každý rok stratí celkovo 443 miliónov zaznamenaných školských dní. Tento problém je zosilnený pre dievčatá. Dievčatá sú častejšie zodpovedné za zber vody ako chlapci, a keď je zdroj vody ďaleko, chýba im škola, aby sa ubezpečila, že domácnosť má vodu.
Dospelí a deti, ktoré sú nútené tráviť čas zberom vody, nie sú schopné prispievať k hospodárstvu účasťou na pracovnej sile. Buď nezískavajú vzdelanie, ktoré im umožňuje pokračovať vo formálnom zamestnaní a prispievať k nemu, alebo sú konzumované myšlienkami na zber vody. Podľa odhadov OSN samotné africké krajiny strácajú 40 miliárd hodín ročne v snahe získať vodu pre domácnosť.
Čo je hotové?
Mnohé neziskové organizácie, mimovládne organizácie a vládne agentúry spolupracujú na odstránení tohto problému na celom svete, vrátane krajín uvedených vyššie. Svetová zdravotnícka organizácia OSN (WHO) a Detský núdzový fond OSN (UNICEF) spojili svoje sily prostredníctvom Spoločného monitorovacieho programu pre zásobovanie vodou a sanitáciu, ktorý sa používa na meranie pokroku v oblasti rozvojových cieľov. WHO tiež investuje do výskumu s cieľom ilustrovať nákladovú efektívnosť vlád, aby investovali do poskytovania alebo zlepšovania podmienok vody a hygieny. Pracujú tiež s inými neziskovými organizáciami, výskumnými zariadeniami a vládami na podpore prístupu k vode a liečebného úsilia. UNICEF riadi tímy pre vodu, hygienu a hygienu (WASH) s cieľom podporiť prístup k čistej vode, zlepšeným záchodom a hygienickým postupom.
Nádej pre budúcnosť
Napriek všetkým negatívnym číslam a dôsledkom existuje nádej. Miléniový cieľ bol splnený tri roky dopredu. S termínom do roku 2015 sa počet obyvateľov bez prístupu k vode a zlepšených hygienických zariadení do roku 2012 znížil na polovicu. To znamená, že vlády a organizácie všade použili ukazovatele miléniových cieľov ako nástroj na zlepšenie životných podmienok občanov. Skutočnosť, že cieľ bol dosiahnutý pred termínom, naznačuje, že zabezpečenie prístupu k vode je pre vlády dôležité a bolo brané vážne. Krajiny uvedené v tomto článku predstavujú časť odhadovaného 11% svetovej populácie, ktorá je stále bez prístupu k vode.
Krajiny s najhoršou infraštruktúrou zásobovania vodou
hodnosť | Krajina | % populácie s prístupom k zlepšeným zdrojom vody |
---|---|---|
1 | Papua-Nová Guinea | 40% |
2 | rovníková Guinea | 48% |
3 | Angola | 49% |
4 | Chad | 51% |
5 | Mozambik | 51% |
6 | madagaskar | 52% |
7 | DR Kongo | 52% |
8 | Afganistan | 55% |
9 | Tanzánia | 56% |
10 | Etiópia | 57% |