Čo je Reaganomics?

Reaganomika odkazuje na hospodárske politiky, ktoré vytvoril Ronald Reagan, 40. prezident Spojených štátov. Idiomatický výraz sa používal na označenie štyroch pilierov, ktoré boli realizované počas vlády Reagana v rokoch 1981 až 1989. Cieľom bolo stimulovať ekonomický rast po rokoch stagnujúceho rastu počas obdobia jeho predchodcu Jimmyho Cartera. Politika, známa aj ako ekonomika voodoo, bola zavedená po úverovej kríze v krajine. Politiky sú založené na tzv.

Historický pôvod

Ronald Wilson Reagan bol zvolený do prezidentského úradu v roku 1981. Predtým bol hollywoodskym hercom predtým, ako bol zvolený za 33. guvernéra Kalifornie. Ihneď po nástupe do funkcie uskutočnil veľký politický a ekonomický rozhovor s názvom Reaganomics. Radikálny prístup bol spôsobený prevládajúcou hospodárskou situáciou pod predchádzajúcim prezidentom Jimmym Carterom. Hoci Carter zdedil už problémové hospodárstvo, situácia sa zhoršila viac v jeho funkcii najmä kvôli faktorom mimo jeho kontroly. Inflácia bola vysoká a svetové ceny ropy naďalej rástli. Druhá ropná kríza v roku 1979, ktorá nastala, bola spôsobená nižšou produkciou ropy na celom svete a vojna v Iraku a Iraku v roku 1980 viedla k rýchlemu nárastu cien palív. Irán rukojemníkov z rokov 1979 až 1981 viedol k nízkej dôvere vo vedenie. Reagan zdedil krajinu, ktorá zažila stagfláciu, pokles priemyselnej produktivity spojený s rastúcou konkurenciou z Japonska a Nemecka.

Princípy Reaganomics

Keď v roku 1981 prevzal moc, prezident Reagan predstavil 4 hlavné zásady, o ktorých sa hovorí nižšie.

1. Výdavky vlády

Reagánska administratíva sa zamerala na zníženie objemu finančných prostriedkov vynaložených ministerstvami vlády. Napriek zníženiu výdavkov jednotlivých oddelení došlo k zvýšeniu prostriedkov vynaložených na ministerstvo obrany. Vyššou investíciou do armády bolo posilnenie inštitúcie. Výdavky na sociálne programy a niektoré oddelenia sa výrazne znížili.

2. Znižovanie inflácie

Vláda znížila ponuku peňazí na minimalizáciu množstva peňazí v obehu. Zákon podporoval pomalší rast peňazí medzi občanmi. Reagan podporil menové politiky, ktoré stabilizovali dolár voči zahraničným menám. Ďalšou krátkodobou stratégiou bola pôžička zo zahraničia, ako aj z domácich zdrojov. Pôžičky zmenili USA z najväčšieho veriteľa na najväčšiu dlžnícku krajinu na svete.

3. Zdaňovanie

Reagan sa snažil zmierniť daň z príjmov fyzických osôb a kapitálových ziskov. Znížil daň z príjmu tam, kde sa najvyššia daňová skupina znížila zo 70% na 50% a nakoniec o 28%. Najnižšia hranica sa znížila na 11% zo 14%. Daň z neočakávaných ziskov z ropy bola nakoniec vyradená v roku 1988. Na poskytnutie stimulov investorom bola daň zaplatená podnikmi znížená zo 48% na 34%. V roku 1986 bol prijatý zákon o daňovej reforme na zjednodušenie už aj tak zložitého daňového systému. Zákon o daňovej reforme sa snažil minimalizovať daňové pásma, skrátiť najvyššie hraničné sadzby, ako aj odstrániť početné zrážky.

4. Zníženie nariadenia vlády

Reagánova administratíva sa snažila znížiť záťaž podnikov v otázkach regulácie. Vládne zásahy do podnikov boli len vtedy, keď to bolo absolútne nevyhnutné. Kontroly cien v ropnom sektore boli odstránené, aby sa umožnili prevládať sily dopytu a ponuky. Deregulácia viedla k liberalizácii káblovej televízie, dopravy, bankovníctva a telefónnych služieb.

Vplyv Reaganomics

Reaganomika pomohla krajine vyjsť zo stagflácie, dosiahnuť väčší HDP, dosiahnuť podnikateľskú revolúciu a mať boom na akciovom trhu. Kritici na druhej strane vyzvali, aby to viedlo k širšiemu rozdielu v príjmoch, rozpočtovým deficitom a strojnásobeniu štátneho dlhu ako percentuálneho podielu HDP za pouhých 8 rokov. Počas reagánskeho obdobia však inflácia klesla z 12, 5% na 4, 4%, pričom reálny HDP vzrástol o 3, 4%. Zástancovia Reaganomics naznačujú, že prístup obnovil pýchu a morálku Američanov. Slúžil na dva funkčné obdobia, na ktorých nikto z piatich predchádzajúcich prezidentov nedosiahol.