15 krajín s najnižšou sadzbou samostatne zárobkovej činnosti

Samostatne zárobkovo činné osoby pracujú pre seba a nie pre žiadneho zamestnávateľa. Obchodujú s iným podnikateľským subjektom alebo poskytujú služby ako nezávislý dodávateľ. Môžu tiež vlastniť svoj vlastný podnik alebo vlastníctvo akcií alebo mať v tomto podniku partnerstvo. Môžu pracovať na dennej báze alebo mať riadiaci tím. Samostatne zárobkovo činné osoby zahŕňajú lekárov, účtovníkov, právnikov, spisovateľov a podnikateľov. Zodpovedajú za platenie vlastných daní a sociálneho zabezpečenia. Profesionálne služby, poľnohospodárstvo a stavebníctvo sú súčasťou sektora samostatne zárobkovo činných osôb. V Spojených štátoch predstavovalo tento sektor v roku 2015 približne 30% pracovnej sily.

Dôvody nízkych sadzieb samostatne zárobkovej činnosti

Krajiny s najnižšou mierou samostatnej zárobkovej činnosti medzi obyvateľstvom majú najvyššiu úroveň príjmov na obyvateľa. Európa má najnižšiu mieru samostatnej zárobkovej činnosti na úrovni tesne nad 4%. V celej Európskej únii (EÚ) ho však 34% považuje za žiaduce, zatiaľ čo len 17% Nemcov si to myslí. Podľa Eurostatu má EÚ okolo 23% nezamestnaných mladých ľudí. Niektorí Európania považujú samostatnú zárobkovú činnosť za nežiaduci záväzok. Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa na túto alternatívu zamestnanosti nepozerajú. Nedostatok podpory financií, poradenstva a siete. Niektorí preferujú kreatívne odvetvia a informačné a počítačové technológie.

Nízka prevaha samostatne zárobkovej činnosti v Európe

V niekoľkých členských štátoch EÚ je menej ako 1 z 10 pracovníkov klasifikovaných ako samostatne zárobkovo činné osoby. Údaje zo štatistík Medzinárodnej organizácie práce uvádzajú Nórsko na vrchol s najnižšou mierou pracovnej sily obyvateľstva ako samostatne zárobkovo činnej osoby vo všetkých krajinách na úrovni 7, 2%. Druhým je Luxembursko, pričom 8, 7% pracovnej sily jej obyvateľov je samostatne zárobkovo činných osôb. V tretej je Kanada, pričom iba 8, 8% jej pracovnej sily je samostatne zárobkovo činných. Dánsko je štvrté, pričom 8, 9% jeho pracovnej sily je samostatne zárobkovo činných osôb. Po piate Estónsko s 9, 0% svojej pracovnej sily ako samostatne zárobkovo činné osoby. Švédsko je na šiestom mieste, pričom 10, 3% jeho pracovnej sily je samostatne zárobkovo činných osôb. Po siedme je Maďarsko s 10, 9% pracovnej sily pracujúcej samostatne zárobkovo činnými osobami. Nemecko je ôsme miesto, pričom 11, 0% jeho pracovnej sily je samostatne zárobkovo činných osôb. Deviaty je Francúzsko s 11, 5% pracovnej sily pracujúcej samostatne zárobkovo činnými osobami. Lotyšsko je desiate, pričom 11, 5% jeho pracovnej sily je samostatne zárobkovo činných osôb. Jedenásta je Litva, pričom 12, 1% jej pracovnej sily pracuje samostatne zárobkovo činne. Island je dvanásty, pričom 12, 3% jeho pracovnej sily je samostatne zárobkovo činných. Trinásty je Bulharsko, pričom 12, 5% jeho pracovnej sily je samostatne zárobkovo činných. Rakúsko je štrnástym, pričom 13, 3% jeho pracovnej sily pracuje samostatne zárobkovo činných osôb. Pätnásta je Južná Afrika, pričom 13, 6% jej pracovnej sily je samostatne zárobkovo činných.

Dôsledky nízkych sadzieb samostatne zárobkovej činnosti

Nízka miera samostatnej zárobkovej činnosti v krajinách po celom svete sa zdá, že ovplyvňuje najmä mladých ľudí. To by na druhej strane mohlo vytvoriť trh práce, ktorý by mohol spomaliť rozvoj zručností pracovnej sily v krajine. Ďalším aspektom nízkej miery samostatnej zárobkovej činnosti je túžba po mládeži. Vynechaná príležitosť prispieť k hospodárstvu a spoločnosti vo všeobecnosti sú dva z ďalších škodlivých výsledkov nízkej miery samostatnej zárobkovej činnosti v krajine. Samostatná zárobková činnosť je často procesom rozvíjania zručností, ktoré pripravujú mladých ľudí na prechod na podnikový svet alebo väčšie pracovné príležitosti. Samostatná zárobková činnosť sa považuje za nevyhnutnú flexibilitu na trhu práce a pomáha vytvárať pracovné miesta, ako aj rozvíjať zručnosti v oblasti mládeže podľa Marianne Thyssen, komisárky EÚ pre zamestnanosť, sociálne veci, zručnosti a mobilitu pracovných síl. Samostatná zárobková činnosť prispieva k hospodárstvu krajiny.

15 krajín s najnižšou sadzbou samostatne zárobkovej činnosti

hodnosť	Krajina	Podiel pracovných síl pracujúcich samostatne zárobkovo činných
1	Nórsko	7, 2%
2	Luxembursko	8, 7%
3	Kanada	8, 8%
4	Dánsko	8, 9%
5	Estónsko	9, 0%
6	Švédsko	10, 3%
7	maďarsko	10, 9%
8	Nemecko	11, 0%
9	Francúzsko	11, 5%
10	Lotyšsko	11, 5%
11	Litva	12, 1%
12	Island	12, 3%
13	Bulharsko	12, 5%
14	Rakúsko	13, 3%
15	južná Afrika	13, 6%